Kultúrny šok

Ak na zahraničný trh vstupuje firma bez prípravy, prebieha kontakt s novou kultúrou zvyčajne v štádiách: očarenie, strach, odmietnutie, recidíva, prispôsobenie sa (honeymoon, anxiety, rejection, regression, adjustment). Kultúrny šok je traumou, ktorú človek zažije pri kontakte s inou kultúrou. Je to problém vyvolávajúci pocit „márnosti a úzkosti“, spojený s nedostatkom pochopenia verbálnej a neverbálnej komunikácie hostiteľskej kultúry (nechápeme ich zvyky, hodnotový systém). Problémy vyvolávajú: nedostatok potravy, na ktorú sme si zvykli, neprijateľné štandardy pre hygienu, strach o bezpečnosť. Ľudia z rozvinutých krajín zažívajú vo svete „nedostatok technických vymožeností“, na ktoré boli zvyknutí (počítačové hry, internet, veľké nákupné centrá, určité druhy služieb, verejná doprava – metro). Ľudia zvyknutí denne „praktizovať“ náboženské potreby pociťujú šok z toho, že tam neexistujú ich „modlitebné miesta“ (mešity). Mnohí ľudia pociťujú smútok po domove, začnú nadmerne jesť, piť alkohol, objavujú sa u nich zdravotné ťažkosti (ako reakcia vzniká nevysvetliteľná zlosť a agresívnosť voči ľuďom z hostiteľskej krajiny).

Lektorka z USA pricestovala do Bolívie na univerzitu v La Paz a opýtala sa študentov, kde nájde dámske WC. Po vstupe uvidela mužov používajúcich pisoáre a rýchlo vybehla. Jej kolegovia z USA pôsobiaci na univerzite jej vysvetlili, že WC na univerzite sú určené súčasne pre dámy a pánov. Lektorka sadla do taxíka a odišla vykonať „potrebu“ do svojho hotela.

Prípadne:

Rodina sa po 8 rokoch v zahraničí vrátila do USA. 8-ročný syn šiel s matkou kúpiť automobil. Keď matka chcela autom odísť, syn zvolal: „Ale mama, ty predsa nemôžeš viesť auto!!!“ (syn vyrastajúci v Saudskej Arábii nikdy nevidel ženu viesť auto). Rodičia vysvetlili synovi, že zvyky v USA sú odlišné.

 

STUPNE KULTÚRNEHO ŠOKU

Šok prechádza 5 štádiami: začiatočným očarením a fascináciou (euphoria, excitment) a trvá niekoľko dní až mesiacov, krízou alebo rozčarovaním (crisis, disenchantment), kde narazia na seba rozdiely medzi kultúrami, prispôsobenie sa (adjustment), súhlasné prijatie (acceptance), kde sa začnú zdať veci celkom príjemné, a návrat (reentry), ktorý sa stáva traumou (repatriačný šok) v kontakte s problémami v prispôsobovaní sa prostrediu vo vlasti. Niektorí odborníci dokonca rozlišujú typy repatriačného šoku: prispôsobenie sa životnému štýlu, zmeny v sociálnej oblasti, zmeny v životných štandardoch, nové obnovenie priateľských vzťahov (readjusting to lifestyle, change in social life, change in standard of living, reestablishing friendship).

Schopnosť vidieť veci z pohľadu občanov hostiteľskej krajiny je známkou empatie. Odborníci charakterizujú taký prístup k cudzej kultúre za etické pravidlo – rob iným to, čo očakávajú, že im máš robiť.

Pri vyrovnaní sa s novou kultúrou možno identifikovať 5 stratégií:

– neprijateľnosť (unacceptance) hostiteľskej kultúry – cestovateľ sa správa tak, ako keby bol  v domácej kultúre,

– nahradenie (substitution) – cestovateľ sa učí primerane odpovedať a správať sa  v hostiteľskej  kultúre, nahradzuje odpovede a správanie, aké by použil doma,  novými  odpoveďami a správaním, ktoré sú v hostiteľskej kultúre akceptovateľné,

– doplnenie (addition) – človek pridáva vhodné správanie v cudzej kultúre v prípade kontaktov  s miestnymi obyvateľmi, ale v styku s krajanmi vystupuje ako v rodnej krajine,

– zlúčenie (synthesis) – ide o stratégiu, pri ktorej dochádza k integrácii alebo  kombinácii prvkov oboch kultúr,

– zlúčenie s inou, treťou kultúrou (resynthesis) – pri tejto stratégii dochádza k integrácii myšlienok a prvkov, ktoré nie sú obsiahnuté v oboch konkrétnych kultúrach (napríklad v Číne nebude Američan konzumovať ani čínske, ani americké, ale talianske jedlá).

Šok z budúcnosti alebo kultúrny šok znamená, že ľudia začínajú pociťovať v podvedomí odpor k zmenám alebo cudzím kultúram. V snahe zvládnuť rýchle zmeny, prispôsobiť a udržať kontrolu nad vlastným životom, získavajú pocit topiaceho sa, ktorý sa snaží udržať hlavu nad vodou (hladina stúpa). Výsledkom je impulzívne až agresívne správanie – ako dôsledok spomínaných negatívnych javov (alkohol...). Prináša to tento rýchly životný štýl. Poklesky, hriechy sú ventilom, ktorým hľadajú možnosť zabrániť pocitu hroziaceho chaosu (útek, únik). V takomto stave sa rozhodovanie a cieľavedomá práca stávajú skoro nemožnými (rozhodujú sa v strese a pod neustálym tlakom). Nastupuje pocit vyčerpania vedúci k depresii (new age shock).

Odborníci hovoria aj o diagnóze „chronickej únavy“. Pri nástupe priemyselnej revolúcie viedli konflikty k ničeniu strojov (luddizmus). New age shock je konfliktom osobnostným (medzi ľuďmi a vo vzťahu k veľkej korporácii). Takýto človek neničí stroj alebo počítač, ale vstupuje do databázy a schválne spôsobuje chaos, niečo vymaže (nie pre zisk, ale ako vandalstvo alebo „iný spôsob sebarealizácie“).

Niektorí obchodníci môžu podľahnúť hazardným hrám (nie z túžby po peniazoch, ale ako únik pred niečím). Iní zase začnú „hospodáriť“ s peniazmi firmy a špekulovať s nimi na burze – motívom do značnej miery je opäť únik (pred systémom práce a podriadenosti vo firme) a snaha „veliť si sám“. Motív peniaze je až v ďalšom pláne. Myslia si, že dokážu sami to, čo celá firma. Snažia sa sebarealizovať v iných aktivitách, môžu byť aj pozitívne. Zvyčajne však v aktivitách preháňajú – prehnaná starostlivosť o vlastné zdravie, sponzorstvo, prehnaná dobročinnosť, hľadajú ľudí, ktorí by ich chápali a mali radi.

 Autor článku: Doc. Ing.Peter Knapik, PhD.